Spravodlivosť na Slovensku

Páči sa ti článok? Zdieľaj ho!
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someoneBuffer this pagePrint this page

Určite už každý z Vás počul o udalosti, ktorá sa udiala pred pár mesiacmi dozadu. Udalosť, ktorá obchvátila skoro celý svet. Vec, o ktorej sa hovorí dodnes. „VRAŽDA“. Zabili novinára, ktorý sa snažil odhaliť nekalé činy niektorých ľudí. Žiaľ, nezabili iba jeho ale za dobrý skutok musela trpieť aj jeho nastávajúca manželka, ktorá sa ňou bohužiaľ už nestala. Svoje „ÁNO“ si mali povedať minulý týždeň. No to sa už bohužiaľ nestane. Dvaja mladý ľudia, ktorý za svoje dobro museli trpieť. Ako sa hovorí „za dobrotu na žobrotu“.

Týmto som sa len chcel dostať k podstate problému, ktorému sa mienim venovať. Žijeme v „demokratickej“ krajine v ktorej vraj máme právo vyjadriť si svoj názor no opak je pravdou. Nemáme právo vyjadriť si svoj názor a musíme súhlasiť so všetkým čo povedia iný a len im tak pritakávať. Priebojnosť a spravodlivosť neprichádza do úvahy. Máme si voliť svojich prezidentov, vládne strany? Áno, to je síce pravda, ale čo z toho, keď väčšina ľudí je ochotná nechať sa podplatiť a dať hlas darmožráčom. Ľudom, ktorý si po celé tie roky v domnení ešte stále myslia, že jedinec je schopný vyžiť z minimálnej mzdy alebo z dôchodku, ktorý mu udelili za celé tie roky práce a driny. Za celé tie roky, ktoré mohli stráviť v prítomnosti svojej rodiny, musel presedieť a predrieť v robote. Čo je viac ako rodina? Peniaze? Bude to sebecké ale poviem to reálne, že áno. Nemáte peniaze, nemáte nič. Máme robiť čo chceme, no bohužiaľ niekedy sme odkázaný robiť aj to čo je proti nášmu gustu, len aby sme si čo to zarobili a čo to poplatili, hoc na maličkosti, ktoré by nás potešili môžeme zabudnúť. Žiadna nová sukňa, žiadny nový telefón, žiadne nové topánky. Podstatné sú šeky, dlhy a výdavky. Aspoň na jeden rok by som si to s ľuďmi vo vláde vymenil. Oni sú presvedčený, že sa to na 100% dá a nemajú o tom pochýb.  Uveďme si len taký príklad. Mladý človek, má nejakú tú perspektívu v živote a snaží sa osamostatniť. Tak si teda začne pozerať nejaké tie podnájmy, keďže kúpiť si byt v hotovosti môže len málokto dovoliť a preto siahne po tejto možnosti. Ceny bytov sa pohybujú rôzne. Na východe nájdeme lacnejšie ceny bytov a aj lacnejšie prenájmy no to práve kvôli tomu, že ani výplaty tam nie sú bohvie aké. A zase naopak, ceny bytov na západe sú trojnásobne vyššie ako na východe. Za trojizbový byt si napríklad v Rožňave vypýtajú 35 000 eur a na západe zhruba 130 000. Rozdiel? Myslím si, že dosť viditeľný. Bežný človek na Slovensku zarobí približne 550 eur. Tak si to vezmime, že za nájom jednoizbového bytu na západnom Slovensku, zaplatí mesačne 400 eur a to je ešte tá najlacnejšia alternatíva. Ostane mu cca 150 eur. Vyplatí si telefón, potraviny, benzín/mesačník a ostane mu jedna veľká 0. Po tomto celom priebehu, stráca akosi svoje nadšenie zo života a začína si hľadať ďalšiu a ďalšiu prácu. Je zničený a zdrvený zo svojho osudu. Akosi tu nevidím tú spravodlivosť. Prečo by človek, ktorý celý deň drie na svoju rodinu alebo na svoje plnenie snov, mal dostať minimálnu? Nájmy bytov sa stále zvyšujú, hypoték je čím ďalej tým viac, ceny potravín a spotrebného materiálu sú abnormálne a to nehovorím ešte o starostlivosti o auto. Vo väčšom meste máte istotu, že Vám spojka za pár mesiacov odíde. Parkovanie je v hodnote jedného značkového trička. V tomto štáte choroba neprichádza do úvahy. Vyradenie z roboty na pár dní, môže mať vážny dopad na rodinný rozpočet. Prečo teda nezvýšiť platy a neznížiť ceny potravín a spotrebného materiálu na uspokojenie svojich bežných potrieb?! Kvôli robote ľudia opúšťajú svoju rodinu, svojich kamarátov. Celý západ je cez dlhšie sviatky nadšený z toho, že východniari idú domov. Napríklad také hlavné mesto Slovenska sa ale v tom okamihu stáva mestom duchov. Až v tej chvíli zistíte, kto je skutočným bratislavčanom. Západ ale akosi nemá rád prisťahovalcov z iných miest ale to že tí ľudia robia na ich mesto a že z ich výplat a všelijakých poplatkov sa zveľaďuje mesto, tak to už nevidia. Podľa môjho osobného názoru je potrebné vybudovať viac podnikov, firiem, obchodov aj na východnom Slovensku a tým by sa aspoň čiastočne niečo vyriešilo. Západ by nebol tak preľudnený, rodiny by boli spolu, ceny potravín znížili, platy by sa zvýšili, a každý by dostal toľko, koľko mu spravodlivo patrí za svoju pracovnú náplň.

Týmto sa dostávam k záveru a môžem skonštatovať, že v tomto štáte je potreba x zmien a pokiaľ sa k tomu nepostavíme my ako ľud, tak sa to pravdepodobne bude len zhoršovať a doplatia nato naše budúce generácie.

Autor: Pierre Fabo

Mohlo by vás zaujímať

Páči sa ti článok? Zdieľaj ho!
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someoneBuffer this pagePrint this page

Comments

comments